Vyhlásenie za mŕtveho, dokázanie smrti
Čl. 22
(1) Vyhlásiť nezvestnú osobu za mŕtvu alebo vykonať dôkaz smrti patrí do právomoci súdu Strany, príslušníkom ktorej bola táto osoba v čase, keď sa stala nezvestnou.
(2) Súd ktorejkoľvek zo Strán je oprávnený vyhlásiť za mŕtveho aj príslušníka druhej Strany:
a) na návrh osoby, ktorá chce uplatniť nárok z dedičského alebo z manželského práva majetkového na nehnuteľnosť nezvestného, ktorá je na území tejto Strany;
b) na návrh manžela, ak tento býva v čase podania návrhu na území tejto Strany.
(3) Vyhlásenie za mŕtveho sa spravuje domovským právnym poriadkom nezvestného aj v prípadoch uvedených v odseku 2.