V
V súvislosti s článkom 22 smluvy Strany zisťujú, že súd jednej Strany je oprávnený vyhlásiť za mŕtveho aj príslušníka druhej Strany, ak to navrhuje manžel nezvestnej osoby, a ak ho niet, jeho dieťa alebo rodič, a navrhovateľ presídlil na územie druhej Strany podľa československo-maďarskej dohody, danej v Budapešti dňa 27. februára 1946, a nezvestný nemá na jej územímajetok.