§ 22
Rozhodovanie o vylúčení sudcov (sudcov z ľudu)
(1) Dôvody vylúčenia si všíma súd z úradnej povinnosti v každom období konania.
(2) Účastník je povinný upozorniť súd na dôvody vylúčenia hneď, len čo sa o nich dozvedel.
(3) Len čo sa sudcovia (sudcovia z ľudu) dozvedeli o dôvode svojho vylúčenia, sú povinní zdržať sa ďalších sudcovských úkonov, pokiaľ nejde o úkony nepripúšťajúce odklad, a oznámiť to so svojím vyjadrením predsedovi súdu. Ak sa vyskytol dôvod vylúčenia u predsedu súdu, oznámi to predseda súdu svojmu zástupcovi, a ak nemá zástupcu alebo ak by sa súd vylúčením predsedu stal neschopným uznášať sa, predsedovi nadriadeného krajského súdu; ak ide o predsedu krajského súdu, oznámi to predsedovi Najvyššieho súdu.
(4) Ak sudca (člen senátu, senát), o vylúčenie ktorého ide, s tým súhlasí, pridelí predseda súdu alebo jeho zástupca vec inému sudcovi (senátu) alebo určí do senátu miesto neho iného sudcu (sudcu z ľudu). Inak o vylúčení rozhodne iný senát toho istého súdu.
(5) Ak by sa ľudový súd v dôsledku vylúčenia stal neschopným uznášať sa, rozhodne o vylúčení nadriadený krajský súd; ak ide o krajský súd, rozhodne Najvyšší súd.
(6) O vylúčení sa rozhoduje bez ústneho pojednávania.