§ 34
(1) Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na konanie
a) o poskytovaní kúpeľnej starostlivosti podľa predpisov o sociálnom zabezpečení,
b) o poskytovaní jednorazových peňažných dávok a vecných dávok podľa § 25 písm. a) č. 2 a § 26 písm. a), o príspevku na spoločné stravovanie podľa § 25 písm. a) č. 1 a o poskytovaní opatrovateľskej služby podľa § 20 písm. a) č. 3, § 21 písm. a) č. 1 a § 22 písm. b), ak ide o úkony opatrovateľskej služby zabezpečujúce nevyhnutné životné potreby, ktoré určí vykonávací predpis,
ak sa konanie o týchto dávkach a službách začalo z podnetu orgánu sociálneho zabezpečenia alebo ak sa konanie, ktoré sa začalo na návrh, skončí priznaním dávky alebo služby v požadovanom alebo v právnom predpise vymedzenom rozsahu.
(2) V konaní podľa odseku 1 písm. b) sa primerane použijú ustanovenia § 49 a 50 zákona o správnom konaní 41) o lehotách.
(3) Ak v konaní podľa odseku 1, ktoré sa začalo na návrh, orgán sociálneho zabezpečenia zistí, že dávku alebo službu nemožno priznať vôbec alebo v požadovanom rozsahu, alebo ak by priznaním dávky alebo služby mohli vzniknúť občanovi, ktorému sa má dávka alebo služba priznať, alebo inému občanovi právne povinnosti, postupuje sa podľa všeobecných predpisov o správnom konaní.