§ 1
Oznámenie úmrtia
(1) Úmrtie mimo zdravotníckeho zariadenia a nález tela mŕtveho sa musí bez meškania oznámiť územnému alebo závodnému obvodnému lekárovi, prípadne lekárovi, ktorý je poverený vykonávať túto činnosť (ďalej len "obvodný lekár"), v obvode ktorého osoba zomrela alebo sa našlo telo mŕtveho, prípadne bolo vyložené z dopravného prostriedku. Ak je podozrenie, že smrť bola spôsobená trestným činom alebo samovraždou, treba bez meškania oznámiť úmrtie aj orgánu Zboru národnej bezpečnosti (ďalej len "orgán ZNB").
(2) Hlásiť úmrtie obvodnému lekárovi je povinná
a) osoba, ktorá v čase úmrtia žila so zomretým v spoločnej domácnosti,
b) osoba, v ktorej byte alebo dome k úmrtiu došlo, prípadne správca domu alebo domovník,
c) lekár, ktorý zomretého pri úmrtí ošetroval alebo bol k nemu privolaný.
(3) Ak niet osoby uvedenej v odseku 2 písm. a) alebo ak táto osoba nemôže svoju povinnosť splniť, oznamovacia povinnosť prechádza na osobu uvedenú v ďalšom poradí.
(4) Úmrtie osoby, ktorá zomrela vo verejnom ústave, zariadení alebo na pracovisku, je povinný hlásiť obvodnému lekárovi vedúci takéhoto ústavu, zariadenia alebo pracoviska, prípadne ním poverený pracovník.
(5) Ak niet osoby, ktorá je povinná oznámiť úmrtie podlá predchádzajúcich odsekov, oznamovaciu povinnosť má každý, kto sa o úmrtí dozvedel alebo našiel telo mŕtveho a nevie, že úmrtie už bolo oznámené.
(6) Úmrtie v zdravotníckych zariadeniach sa bez meškania oznamuje osobám blízkym zomretému. 1)
------------------------------------------------------------------
1) § 116 Občianskeho zákonníka.