§ 47
(1) .Na konanie vo veciach upravených týmto zákonom platia všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon alebo zákon o sociálnom zabezpečení neustanovuje inak.
(2) Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na rozhodovanie
a) o dávkach zo zabezpečenia v chorobe a zo zabezpečenia matky a dieťaťa vedeckých pracovníkov, umelcov a novinárov, občanov poskytujúcich služby na základe povolenia národného výboru, jednotlivo hospodáriacich roľníkov a iných osôb samostatne hospodáriacich, spolupracujúcich členov ich rodín a nepracujúcich dôchodcov s výnimkou rozhodovania o znížení alebo odňatí týchto dávok,
b) o poskytovaní kúpeľnej starostlivosti podľa predpisov o sociálnom zabezpečení,
c) o jednorazových príspevkoch a o vecnej pomoci podľa § 25 písm. a) bodov 2 a 3, § 30 písm. a) bodu 2, § 32, § 33 ods. 1 a 3 a § 34, o príspevku na spoločné stravovanie podľa § 25 písm. a) bodu 1 a § 30 písm. a) bodu 1 a o príspevku na diétne stravovanie podľa § 26 ods. 1 písm. a) bodu 2,
ak sa konanie o týchto dávkach začalo z podnetu orgánu sociálneho zabezpečenia alebo ak sa konanie, ktoré sa začalo na návrh, skončí priznaním dávky v požadovanom alebo v právnom predpise vymedzenom rozsahu.
(3) V konaní podľa odseku 2 sa primerane použijú ustanovenia oddielu 2 prvej časti a § 49 a 50 správneho poriadku o lehotách, s výnimkou rozhodovania o poskytovaní kúpeľnej starostlivosti, kde lehoty na rozhodovanie ustanoví ministerstvo všeobecne záväzným právnym predpisom.
(4) Ak v konaní podľa odseku 2, ktoré sa začalo na návrh, orgán sociálneho zabezpečenia zistí, že dávku nemožno priznať vôbec alebo v požadovanom rozsahu alebo ak by priznaním dávky mohli vzniknúť občanovi, ktorému sa má dávka priznať alebo inému občanovi právne povinnosti, postupuje sa podľa všeobecných predpisov o správnom konaní.