§ 115
Vnútorná diferenciácia mladistvých
(1) Za účelom prehĺbenia výchovného pôsobenia na mladistvých sa títo rozdeľujú v ústave do diferenciačných skupín, v ktorých majú rozsah práv aj obmedzení rovnaký.
(2) Do I. diferenciačnej skupiny sa zaraďujú mladiství mentálne vyspelejší, ktorí sa delia na podskupinu s priaznivou prognózou vychovávateľnosti a na podskupinu s nepriaznivou prognózou vychovávateľnosti.
(3) Do II. diferenciačnej skupiny sa zaraďujú mladiství, intelektovo podpriemerní až defektní, ktorí sa delia na podskupinu s priaznivou prognózou vychovávateľnosti a na podskupinu s nepriaznivou prognózou vychovávateľnosti.
(4) V oboch základných diferenciačných skupinách sa vytvárajú skupiny mladistvých, ktoré nesmú mať viac ako 10 osôb a len v prípade dočasného zastupovania príslušného pedagóga môže ich počet dosiahnuť dvojnásobok. Pri ich vytváraní sa zohľadňujú najmä kritériá vzdelania, úrovne pracovných schopností, povahových charakteristík a ďalších znakov. Pre každú takto vytvorenú skupinu sa vypracuje adekvátny nápravnovýchovný alebo liečebno-výchovný program (napr. toxikomani a iní, v závislosti na aktuálnej skladbe mladistvých). Každá skupina je pridelená do starostlivosti jednému pedagógovi.