Príloha 2
Vymedzenie územia ochranného pásma Národného parku Malá Fatra
Územie ochranného pásma Národného parku Malá Fatra (ďalej len "ochranné pásmo") sa rozprestiera v okresoch Dolný Kubín, Liptovský Mikuláš, Čadca, Žilina a Martin, v katastroch obcí: Kraľovany, Párnica, Žaškov, Istebné, Veličná, Zázrivá, Oravská Lesná - okres Dolný Kubín; Stankovany - okres Liptovský Mikuláš; Riečnica - okres Čadca, Terchová, Horná Tižina, Lutiše, Belá, Lysica, Stráže, Dolná Tižina, Krasňany, Varín, Gbeľany, Strečno - okres Žilina; Lipovec, Martin, Turčianske Kľačany, Sučany, Turany, Šútovo, Ratkovo - okres Martin.
Hranica ochranného pásma vychádza z odbočky železničnej trate Kraľovany-Dolný Kubín od železničnej trate Žilina-Košice v Kraľovanoch a pokračuje severným okrajom železničnej trate Žilina-Košice východným smerom po obec Stankovany. Severným okrajom intravilánu obce a potom Škutovou dolinou, lesnou cestou a zbiehajúcim chrbátom pokračuje severovýchodným smerom k intravilánu obce Žaškov. Juhozápadným okrajom intravilánu obce vedie ďalej až k rieke Orave, ktorú križuje a sleduje jej pravý breh po sútok s potokom Zázrivka. Týmto potokom pokračuje k západnému okraju obce Párnica, odtiaľ severným okrajom jej intravilánu a miestnej časti Záhrabovia k potoku tečúcemu z Temnej doliny a ním po jeho pravostranný prítok. Tu odbočuje východným smerom cez kótu 557 k západnému okrajů intravilánu obce Istebné a jeho okrajom k potoku Istebňanka po styk s hranicou národného parku. Hranica ochranného pásma ďalej vychádza z hranice národného parku v sedle medzi kótami Močila (884) a Mackov (927) a vedie po katastrálnej hranici medzi obcami Istebné a Veličná do sedla severne od kóty 617, odkiaľ hrebeňom a katastrálnou hranicou vedie severným smerom po bočný chrbát, ktorýrn zostupuje východným smerom do Prednej doliny. Z nej vystupuje bočným hrebeňom severným smerom k lesnej ceste juhovýchodne od Starého hája a po katastrálnej hranici na kótu Klúč (1141), z ktorej vedie hranicou lesných porastov na hlavný hrebeň rnedzi kótami 1202 a 1392. Potom pokračuje po hrebeni východným, severovýchodným a východným smerom cez kóty 1392, 1314. 1141, Minčol (1139], Bzinská hoľa (1193) na Príslopec, kde sa stáča na západ ku kóte 1251 a k štátnej prírodnej rezervácii Paráč. Po jej severnej hranici sa opäť vracia na h1avný hrebeň, ktorým pokračuje zápedným smerom cez kóty 1166, Hoľa (1066), 1092, Okrúhlica (1163), Javorinka (1210), Okrúhlica (1076) a ďalej juhozápadným smerom cez Jezofčie, kótu 900 južne od usadlosti Kýčerka, kótu 900 severne od usadlosti Do Masnicov po križovatku ciest na hrebeni Vojenné, severozápadne od usadlosti Do Machaja. Potom hranica vedie lesnou cestou juhozápadným smerom a západne od usadlosti Matejičkovia odbočuje poľnou cestou k osade Skaličania. Severovýchodným okrajom štátnej cesty sa stáča na juhovýchod do sedielka a v ohybe cesty odbočuje západným smerom na poľnú cestu. Po nej pokračuje cez kótu 710 na kótu Žilín (765), odtiaľ naďalej po chrbáte na juh ku kóte Magura (921), pod ktorou sa stáča juhozápadným smerom cez Jalovec (735) a Požeha (799). Potom vedie po chrbáte prevážne južným smerom. Medzi Pod dielom a Koňhorou zostupuje k západnému okraju lesných porastov juhozápadne od osady Koňhora a ich okrajom až k ceste vedúcej do obce Varín, odtiaľ severným a južným okrajom intravilánu k pravému brehu rieky Varínka a po ňom až k jej sútoku s Váhom. Tu prechádza Váh a po jeho brehu pokračuje proti toku ku križovatke ciest pod hradom Strečno a ďalej po hrebeni juhozápadným smerom na kótu Kosová (741), z nej na juh hranicou lesných porastov cez hrebeň Sarašníky na kótu Razsočná (1204). Z nej hranica zostupuje bočným hrebeňom juhovýchodným smerom severne od Chraporého potoka na okraj lesa juhozápadne od Dubnej skaly, ktorým obchádza lom žuly Vrútky-Dubná skala vo vzdialenosti 100 metrov severne od hranice schváleného dobývacieho priestoru. Potom križuje štátnu cestu Strečno-Vrútky a železničnú trať a ľavým brehom Váhu pokračuje jubovýchodným smerom až k štátnej ceste Vrútky-Lipovec, ktorú križuje a po jej juhovýchodnom okraji odbočuje k ľavému brehu derivačného kanála pri obci Lipovec. Ním vedie až ku katastrálnej hranici medzi obcami Vrútky a Sučany južne od obce Turčianske Kľačany, kde prechádza na ľavý breh Váhu. Ďalej pokračuje ľavýrn brehom Váhu juhovýchodným smerom až k miestu, kde katastrálna hranica medzi obcami Sučany a Turany, asi 200 m severozápadne od železničného mosta pretína rieku Váh. Ďalej vedie po pravom brehu asi 100 m severovýchodným smerom k pravostrannému prítoku, ktorý sleduje k štátnej ceste Sučany-Turany. Južným okrajom tejto cesty sa stáča na rázcestie štátnych ciest a kótu 397, odkiaľ prechádza na severný okraj štátnej cesty Sučany-Kraľovany a ním vedie severovýchodným smerom obchádzajúc po západnom okraji intravilán obce Ratkovo, až po most cez Sútovský potok. Tu odbočuje severozápadným smerom a vedie ľavým brehom Šútovského potoka cez osadu Rieka až po styk s hranicou národného parku.
Územie ochranného pásma má výmeru 23 282 ha (z toho 9388 ha lesný pôdny fond, 11 789 ha poľnohospodársky pôdny fond a 2085 ha ostatné plochy).
******************************************************************