§ 233
Zaraďovanie priestorov uhoľných baní z hľadiska nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu
(1) Podzemné priestory uhoľných baní sa z hľadiska nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu a požiadaviek na prevádzku elektrických zariadení rozdeľujú na
a) priestory bez nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu (SNP 0); sú to priestory, v ktorých uhoľný prach nemôže ani po rozvírení vytvoriť koncentráciu dosahujúcu 25 % dolnej medze výbušnosti,
b) priestory s nebezpečenstvom výbuchu uhoľného prachu (SNP 1); sú to priestory, v ktorých uhoľný prach nemôže ani po rozvírení vytvoriť koncentráciu vyššiu ako 50 % dolnej medze výbušnosti,
c) priestory so zvýšeným nebezpečenstvom výbuchu uhoľného prachu (SNP 2); sú to priestory, v ktorých uhoľný prach po rozvírení a uhoľný prach vo vznose môžu vytvoriť koncentráciu vyššiu ako 50 % dolnej medze výbušnosti.
(2) Všetky podzemné priestory uhoľných baní sa musia z hľadiska nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu zaradiť podľa odseku 1, a to podľa jednotnej metodiky vydanej ústredným orgánom, do pôsobnosti ktorého organizácia patrí, a vykonávacej smernice vydanej organizáciou.
(3) Priestory plynujúcich uhoľných baní zaradené do priestorov SNM 2 a SNM 3 sa nemusia zaraďovať z hľadiska nebezpečenstva výbuchu uhoľného prachu.
(4) Povrchové priestory hlbinných uhoľných baní, v ktorých sú umiestnené elektrické zariadenia a kde by mohlo vzniknúť nebezpečenstvo výbuchu uhoľného prachu, sa určujú podľa osobitných predpisov.57),59)