§ 2
Prijímanie osoby do záchytnej stanice a jej prepúšťanie
(1) O prijatí do záchytnej stanice, o potrebe a spôsobe nevyhnutného ošetrenia, o dĺžke pobytu a prepustení osoby rozhoduje službukonajúci lekár. Vychádza pritom z výsledkov vlastného vyšetrenia, z laboratórnych vyšetrení alebo konziliárnych vyšetrení, z údajov osôb, ktoré postihnutého do záchytnej stanice dopravili, ako aj z ďalších informácií.
(2) Ak ide o osobu s ťažkým stavom otravy alkoholom, so zranením, prípadne s inou poruchou zdravia, ktorá si vyžaduje odborné lekárske ošetrenie, alebo o osobu mladšiu ako pätnásť rokov, neprijíma sa do záchytnej stanice, ale na príslušné odborné oddelenie nemocnice s poliklinikou, prípadne iného zdravotníckeho zariadenia ústavnej starostlivosti.
(3) Osobu možno zo záchytnej stanice prepustiť až po úplnom pominutí klinických prejavov alkoholického opojenia. Ak je v záchytnej stanici umiestnená osoba mladšia ako osemnásť rokov, prepustí sa až v sprievode zákonného zástupcu alebo osoby zodpovednej za jej výchovu; ak sa nemôže takáto osoba dostaviť, vyrozumie záchytná stanica príslušný národný výbor. 1)
(4) Poverený pracovník záchytnej stanice prevezme od prijímanej osoby jej odev, peniaze a ďalšie cennosti a doklady. Robí tak za prítomnosti ďalšej osoby, ktorá písomne toto prevzatie potvrdí. Pri odchode zo záchytnej stanice prepúšťaná osoba písomne potvrdí vrátenie vecí, ktoré boli od nej prevzaté pri umiestnení.
(5) Pracovníkom záchytnej stanice môže podľa pokynov lekára pomáhať v rámci liečby prácou aj osoba, ktorej sa poskytuje ambulantná alebo ústavná protialkoholická alebo protitoxikomanická starostlivosť.
(6) V prípade, že pracovníci záchytnej stanice nemôžu zvládnuť agresívne správanie umiestňovanej osoby vlastnými prostriedkami, vyžiadajú si súčinnosť útvaru Zboru národnej bezpečnosti. 2)