A. Zdravotné postihnutia, ktoré odôdňujú prijatie do ústavov
(1) Zdravotný stav, ktorý odôvodňuje prijatie do ústavov pre telesne postihnutú mládež a telesne postihnutých dospelých občanov, je daný predovšetkým postihnutím motorických funkcií v ktorejkoľvek ich zložke, ktoré robí postihnutého čiastočne, prevažne alebo úplne bezvládnym alebo nesebestačným a kde nie je ťažšie postihnutie v psychickej sfére. Ide najmä o tieto stavy:
a) závažné vrodené ortopedické chyby vyžadujúce použitie najmä zložitých ortopedických pomôcok,
b) závažné vrodené chyby a ochorenia neurologického charakteru s väčším výpadom inervácie najmä motorickej, v oblasti chrbtice, končatín a zvieračov,
c) závažné vrodené a trvalé defekty a chyby chirurgického charakteru, ktoré neboli operačným zákrokom ovplyvnené alebo sú neovplyvniteľné, vyžadujúce špeciálny režim ošetrovania,
d) dedičné, systémové, metabolické a endokrinné ochorenia s postihnutím nosného a pohybového a nervového systému so značne obmedzenou funkciou, čiastočne korigovateľnou ortopedickými pomôckami,
e) stavy po úrazoch alebo zápaloch akejkoľvek etiológie ortopedického alebo neurologického charakteru s ťažkou anatomickou a funkčnou poruchou, liečbou a rehabilitáciou už podstatnejšie neovplyvniteľnou, vrátane imobility,
f) stavy po neurochirurgických a ortopedických operačných zákrokoch, najmä s motorickým deficitom väčšieho rozsahu, značne obmedzujúcom alebo znemožňujúcom sebaobsluhu vrátane imobilných,
g) vrodené syndrómy postihujúce niekoľko systémov so značne sťaženou sebaobsluhou.
(2) Postihnutím, ktoré odôvodňuje prijatie do ústavov pre zmyslovo postihnutých dospelých občanov, je také postihnutie funkcií senzorických (predovšetkým zraku a sluchu), ktoré spôsobuje značné obmedzenie alebo stratu orientácie a bežného dorozumievania; tým robí postihnutého spravidla závislým na pomoci inej osoby pri niektorých nevyhnutných životných úkonoch.
(3) Postihnutím, ktoré odôvodňuje prijatie do ústavov pre mentálne postihnutú mládež a mentálne postihnutých dospelých občanov, je také, ktoré spôsobuje obmedzenie alebo stratu vzdelávateľnosti, prípadne vychovávateľnosti, a vyžaduje pomoc, najmä dohľad inej osoby pri niektorých hlavných alebo nevyhnutných životných úkonoch.