§ 12
(1) Kto vykonáva ku dňu účinnosti tohto zákona činnosť, na ktorú treba súhlas podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona o ovzduší, je povinný požiadať o jeho vydanie príslušný orgán štátnej srpávy ochrany ovzdušia v lehote do troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona.
(2) Prevádzkovatelia jestvujúcich veľkých a stredných zdrojov znečisťovania sú povinní v lehote do troch mesiacov odo dňa účinnosti tohto zákona požiadať príslušný orgán štátnej správy ochrany ovzdušia o určenie emisného limitu a doby dosiahnutia emisného limitu určeného pre nové zdroje znečisťovania.
(3) Žiadosť má obsahovať:
a) materiálovú bilanciu technologického procesu,
b) výsledky merania emisií a označenie subjektu, ktorý merania vykonal,
c) návrh emisného limitu, ak zdroj znečisťovania nespĺňa emisné limity pre nové zdroje, ktorý vychádza z minima dosiahnuteľných emisií na daných technických zariadeniach pri správne vedenej technológii (§ 14 ods. 3 zákona o ovzduší),
d) návrh technického riešenia, ekonomický rozbor a harmonogram postupu pre dosiahnutie emisného limitu pre nový zdroj znečisťovania vrátane predpokladného množstva emisií v jednotlivých rokoch.
(4) Orgán štátnej správy ochrany ovzdušia o žiadostí podľa odseku 2 rozhodne najneskôr do jedného roka od jej podania; pri technologických objektoch, ktoré obsahujú stacionárne zariadenie na spaľovanie palív (elektrárne, teplárne, výhrevne), rozhodne do 31. decembra 1992.
(5) Orgán štátnej správy ochrany ovzdušia nesmie v rozhodnutí určiť dobu platnosti emisného limitu pre jestvujúci veľký a stredný zdroj znečisťovania dlhšiu ako päť rokov.
(6) Od účinnosti tohto zákona do doby vydania rozhodnutia orgánom štátnej správy ochrany ovzdušia sú prevádzkovatelia jestvujúcich veľkých a stredných zdrojov znečisťovania povinní prevádzkovať tieto zdroje v súlade s povinnosťami ustanovenými v § 7 ods. 1 s výnimkou písmena b) a v § 7 ods. 2 zákona o ovzduší.
(7) Komisia upraví podrobnosti pri určovaní emisných limitov pre jestvujúce zdroje znečisťovania vyhláškou.