§ 1
(1) S výhradou ustanovení §§ 2 a 3 sú ničotné rozsudky vojenských súdov tzv. Slovenského štátu, ktorými bol niekto právomocne odsúdený pre niektorý čin trestný podľa
1. II. dielu a §§ 492 až 501 vojenského trestného zákona zo dňa 15. januára 1855, č. 19 r. z.,
2. branného zákona republiky Československej zo dňa 19. marca 1920, č. 193 Sb., v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich,
3. branného zákona Slovenskej republiky zo dňa 18. januára 1940, č. 20 Sl. z.,
4. zákona zo dňa 13. mája 1936, č. 131 Sb., o obrane štátu,
5. zákona zo dňa 19. marca 1923, č. 50 Sb., na ochranu republiky, v znení predpisov ho meniacich a doplňujúcich,
6. zákona zo dňa 26. novembra 1940, č. 320 Sl. z., o trestných činoch proti štátu,
7. zákona zo dňa 22. júla 1941, č. 166 Sl. z., o zvýšenom trestaní podvratnej činnosti za brannej pohotovosti štátu v trestnom súdnictve občianskom a vojenskom,
8. zákona zo dňa 7. októbra 1941, č. 226 Sl. z., o zvýšenom trestaní záškodníckych činov za brannej pohotovosti štátu, alebo
9. zákona zo dňa 28. mája 1942, č. 91 Sl. z., o prísnejšom trestaní neoprávnenej držby zbrane za brannej pohotovosti štátu.
(2) Ničotnosť vysloví krajský (vrchný) vojenský súd, v obvode ktorého mal sídlo vojenský (poľný) súd tzv. Slovenského štátu, a keď išlo o poľný súd, ktorého sídlo bolo mimo územia hranice tzv. Slovenského štátu, krajský (vrchný) vojenský súd v Bratislave na žiadosť odsúdeného alebo niektorej z osôb uvedených v § 389, ods. 1 vojenského trestného poriadku.
(3) O žiadosti rozhodne po prevedení potrebného šetrenia uznesením u krajského vojenského súdu jeho prezident, u vrchného vojenského súdu senát, zložený z troch vojenských sudcov, z ktorých hodnosťou najvyšší (služobne najstarší) predsedá v neverejnom zasadnutí, po vypočutí verejného žalobcu.
(4) Proti uzneseniu súdu, vydanému podľa predchádzajúceho odseku, možno podať sťažnosť do 8 dní odo dňa jeho doručenia k nadriadenému vojenskému súdu, ktorý rozhodne s konečnou platnosťou; sťažnosť má odkladný účinok.