§ 2
(1) Občana nemožno považovať za sociálne odkázaného, aj keď jeho príjem nedosahuje životné minimum, ak jeho celková sociálna a majetková situácia je taká, že mu môže úplne zaručiť dostatočné zabezpečenie jeho výživy a ostatných základných osobných potrieb a nevyhnutných nákladov na domácnosť a takéto zabezpečenie vlastným pričinením možno od občana požadovať. Od občana však nemožno požadovať predaj alebo nájom nehnuteľnosti, ktorú užíva na primerané trvalé bývanie, 3) prípadne predaj alebo nájom poľnohospodárskej pôdy, ktorú užíva pre svoju potrebu.
(2) Občana, ktorý nemá žiaden príjem alebo ktorého príjem nedosahuje životné minimum preto, že nie je v pracovnom alebo obdobnom vzťahu, ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, ani sa nepripravuje sústavne na povolanie, nemožno považovať za sociálne odkázaného, ak nie je vedený na príslušnom územnom orgáne práce v evidencii uchádzačov o zamestnanie; 4) splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje u občanov uvedených v § 1 ods. 2.