§ 15
Skúšky
(1) Skúškami sa preverujú vedomosti študenta z príslušného predmetu a jeho schopnosť tvorivo uplatňovať teoretické poznatky pri hodnotení praktických javov. Vypracovanie otázok na skúšky zabezpečí vedúci katedry pred skúšobným obdobím.
(2) Skúšky sú
a) ústne alebo
b) písomné a ústne alebo
c) praktické a ústne.
(3) Ústnou skúškou sa zisťuje kvalita, rozsah a hĺbka získaných vedomostí študenta a jeho schopnosti samostatne a tvorivo riešiť určené úlohy. Na písomnej a ústnej skúške rieši študent písomné úlohy; riešenie písomných úloh sa dopĺňa ústnou skúškou. Na praktickej a ústnej skúške sa riešia praktické úlohy; riešenie praktických úloh sa dopĺňa ústnou skúškou.
(4) Na vysokých školách umeleckého smeru je skúškou základného predmetu umelecké spracovanie zadanej témy, námetu alebo predvedenie umeleckého výkonu.
(5) Skúšky a opravné skúšky (§ 16) konajú študenti spravidla u profesorov a docentov, ktorí im predmet prednášali; vo výnimočných prípadoch aj u iných učiteľov príslušného študijného odboru určených vedúcim katedry (ďalej len "skúšajúci").
(6) V semestri môže študent konať skúšky najviac z piatich predmetov. Do tohto počtu sa nezahŕňajú klasifikované zápočty a skúšky z vojenskej prípravy a brannej výchovy, ,ak branná výchova nie je súčasťou študijného odboru.
(7) Skúšky sa konajú v skúšebnom období,ak táto vyhláška neustanovuje inak.
(8) Vedúci katedry po prerokovaní s vedúcim učiteľom ročníka a zástupcom organizácie Socialistického zväzu mládeže určí termíny konania skúšok z jednotlivých predmetov v dostatočnom počte a v časovom predstihu tak, aby sa umožnilo študentom prihlásiť sa na skúšku aspoň dva týždne pred začatím skúšobnébo obdobia. Ak sa študent do dvoch týždňov pred začiatkom skúšobnébo obdobia na skúšku neprihlási, určí mu termín skúšky skúšujúci.
(9) Skúšajúci môže povoliť študentovi s prihliadnutím na výsledky priebežnej kontroly štúdia konanie skúšky pred ukončením výučby v príslušnom semestri.
(10) Študent koná skúšku u jedného skúšajúceho a v jednom dni s výnimkou praktických a ústnych skúšok [odsek 2 písm. c)]. Ústna skúška nemá trvať dlhšie ako tridsať minut.
(11) Výsledok skúšky klasifikuje len skúšajúci, a to týmito známkami: "výborne" (1), "veľmi dobre" (2), "dobre" (3), "nevyhovel" (4). Pri klasifikácii sa prihliada aj na výsledky priebežnej kontroly štúdia
(12) Výsledok skúšky vyznačí skúšajúci vo výkaze o štúdiu a pripojí dátum a podpis; známka "nevyhovel" sa do výkazu o štúdiu nezapisuje. Výsledky všetkých skúšok vrátane známky "nevyhovel" vyznačí skúšajúci vo výkaze o zápočtoch a skúškach vedenom na dekanáte.
(13) Ak študent nemôže v určenom termíne prísť na skúšku, je povinný vopred sa ospravedlniť skúšajúcemu, ktorý mu určí náhradný termín konania skúšky. Študent sa môže z vážnych, najmä zdravotných dôvodov dodatočne ospravedlniť najneskoršie do piatich dní od určeného termínu konania skúšky. O odôvodnenosti ospravedlnenia rozhodne skúšajúci. Ak študent neprišiel na skúšku a svoju neúčasť neospravedlnil, alebo ak odstúpil od skúšky, hodnotí sa známkou "nevyhovel".
(14) Ak študent nevykonal skúšky za zimný semester v skúšobnom období tohto semestra a jeho neúčasť mu bola skúšajúcim ospravedlnená, môže ich so súhlasom dekana konať do jedného mesiaca po začatí výučby v letnom semestri.
(15) Na žiadosť študenta môže dekan určiť konanie skúšky alebo opravnej skúšky (§ 16) pred komisiou, ktorú vymenuje.
(16) Štátna záverečná skúška a štátna rigorózna skúška študentov sa zásadne koná v jednom dni; podľa povahy študijného odboru a predmetov, z ktorých sa skúška koná, možno ju konať, ak je to určené v učebnom pláne, vo viacerých dňoch. Záverečná skúška zo všetkých častí nemá trvať dlhšie ako dve a pol hodiny. Na štátne záverečné skúšky a štátne rigorózne skúšky študentov sa vzťahujú osobitné predpisy. 2)
------------------------------------------------------------------
2) Nariadenie vlády Československej socialistickej republiky č. 90/1980 Zb. o štátnych záverečných skúškach a štátnych rigoróznych skúškach.