§ 3
(1) Veterinárny lekár nesmie odmietnuť vykonanie veterinárnej činnosti, ak ide o prípady poskytnutia prvej pomoci, podozrenia z nákazy alebo iného hromadného ochorenia zvierat alebo z ochorenia zvierat, ktoré môže spôsobiť škodu, i keď by tým prekročil rozsah osvedčenia podľa § 2 ods. 7 s výnimkou, ak je zaneprázdnený vykonávaním takejto činnosti u iného objednávateľa, a to len počas jej vykonávania.
(2) Ten, komu veterinárny lekár odmietne vykonať veterinárnu činnosť v iných prípadoch, ako je uvedené v odseku 1, môže požiadať komoru, aby mu určila veterinárneho lekára.
(3) Veterinárny lekár je povinný chrániť záujmy objednávateľa a upozorniť ho na zrejmé dôsledky porušenia povinností na úseku veterinárnej starostlivosti a povinnosť chrániť zvieratá pred týraním. Je pritom povinný v súlade so svojím presvedčením a príkazmi objednávateľa uplatňovať všetky dostupné prostriedky zodpovedajúce súčasnému stavu veterinárnej medicíny a techniky; nie je viazaný príkazmi objednávateľa, ak ide o otázky nákazy alebo iných hromadných ochorení zvierat a zdravotnej nezávadnosti živočíšnych produktov.
(4) Veterinárny lekár je pri vykonávaní veterinárnej činnosti povinný používať dostupné technické a iné vybavenie zodpovedajúce všeobecnému stavu veterinárnej medicíny. Ministerstvo môže všeobecne záväzným právnym predpisom ustanoviť minimálne vybavenie pre niektoré úkony.
(5) Veterinárny lekár môže odstúpiť od zmluvy o vykonávaní veterinárnej činnosti, ak dôjde k narušeniu dôvery medzi ním a objednávateľom, ak objednávateľ neposkytuje potrebnú súčinnosť alebo ak bez vážneho dôvodu odmietne zaplatiť včas primeraný preddavok; tým nie sú dotknuté povinnosti uvedené v odseku 1. Po oznámení tejto skutočnosti je povinný urobiť všetky neodkladné úkony.